Důvody bránící žákům stravovat se ve školní jídelně

V článku sa pokúsime priblížiť, prečo sa stravníci tak neradi stravujú v školskej jedálni. Zmieňujeme sa o názoroch na školské stravovanie z pohľadu žiakov. Na získanie názorov žiakov sme využili metódu fókusových skupín, pomocou ktorej sme nahliadli do mysle študentov, zistili ich názory, zmýšľania, postoje ku školskému stravovaniu. Získané dáta sme analyzovali metódou zakotvenej teórie (grounded theory).
Hlavným cieľom nášho výskumu bolo prispieť ku kvalite školského stravovania na základe zistenia postojov stravníkov k strave podávanej v školskej jedálni. Výskumu sa zúčastnili žiaci 6.a 9. ročníka základnej školy, študenti gymnázia, obchodnej akadémie a študenti odboru farmaceutický laborant. Prezentované výsledky sú veľmi zaujímavé, o čom sa môže čitateľ presvedčiť nižšie.

Výskum sa realizoval v Trnavskom kraji. Išlo o 5 rôznych školských jedálni. U šiestakov a deviatakov sa jednalo o tu istú školskú jedáleň. Zber a vyhodnotenie dát prebiehalo počas rokov 2007- 2009. 
Počet účastníkov v skupine:
Šiestaci – 10 účastníkov
Deviataci – 8 účastníkov
Obchodná akadémia – 7 účastníkov
Farmaceuticky laborant – 10 účastníkov
Gymnázium – 10 účastníkov

Žiaci 6. ročníka základnej školy
U žiakov 6. ročníka základnej školy je hlavným problémom školského stravovania strach, ktorý vzniká v školskej jedálni z negatívnych medziľudských vzťahov.
Zdá sa, že hlavným problémom školského stravovania je strach zo školského stravovania, ktorý vzniká u stravníkov počas návštevy školskej jedálne. Strach prenasleduje stravníka na každom kroku. Už pri vstupe do školskej jedálne sa prejavuje u žiakov strach z odcudzenia osobných vecí. Ide o školy, ktoré nemajú strážené šatne. Žiaci sa o svoje osobné veci (školské aktovky, bundy), ktoré si musia nechať pred jedálňou, veľmi boja. Stravník sa ponáhľa, lebo sa bojí o svoje veci, následkom čoho nastáva rýchle jedenie. Tým dochádza k záťaži tráviaceho systému alebo jedlo radšej nedojedené odnesie. Ak stravníkovi príde zle, príčinu hľadá v jedle. Jedlo považuje za zlé a chybu pripisuje kuchárkam, ktoré jedlo uvarili. Príčina však nie je v jedle, pretože by muselo byť zle všetkým stravníkom, ale príčinou je strach.   
Pri vstupe do jedálne žiaci vidia dlhý rad vznikajúci pri výdaji stravy. Stravníci majú obavu, či stihnú napríklad autobus domov, či nejaký záujmový krúžok, ktorý ich čaká po vyučovaní.
U žiakov sa objavuje  aj strach zo starších žiakov, ktorí ich šikanujú. Šikanovanie sa v školskej jedálni prejavuje hlavne predbiehaním a nadávaním. Ak si žiak už odstojí dlhý rad a blíži sa k okienku na výdaj stravy, v napätí čaká, čo sa bude diať.
Takéto zlé psychosociálne vzťahy majú vplyv na vývoj a stav psychiky. Majú aj za následok, že stravník sa po viacerých takýchto negatívnych opakovaniach bude školskej jedálni vyhýbať. U stravníka sa vytvára prostredníctvom ,,kriku“ stresová situácia, ktorá má za následok stiahnutie žalúdka a následné nezjedenie jedla, ktoré stravník odnesie. Ak chceme podporovať zdravie a prevenciu chorôb, je nevyhnutné vylúčiť aj zo školskej jedálne stres. Ako všetci dobre viete, vyvážená strava, ktorá je podávaná v školskej jedálni, je najlepšou zárukou telesného a duševného zdravia, tak prečo to pokaziť spomínaným strachom, ktorý sa tak často u stravníka objavuje.
V prípade preplnenej jedálne si stravník nemá kam sadnúť. Opäť sa nám tu objavuje strach, ktorý stravník prežíva. S táckou v ruke, na ktorej je jedlo, je vysoká pravdepodobnosť, že sa obed vyleje, ak niekto do stravníka udrie. Aj v tomto prípade sa stravník bojí či stihne napríklad autobus alebo záujmový krúžok. Kvôli zhonu stravník radšej jedlo nezje alebo ho nedojedené odnesie.
V prípade, že stravníkovi jedlo nechutí a ide ho odniesť alebo sa ponáhľa, lebo bol zdržaný napríklad v rade, sa zase objavuje strach, ktorý vyvolá dozor, keď vracia stravníka naspäť dojesť jedlo. Stravník musí nasilu jedlo zjesť. Pedagogický dozor to s najväčšou pravdepodobnosťou myslí dobre, nevie však, že to môže mať vážne dôsledky v neskoršom vývine nielen stravovacích zvykov, ale aj porúch u dospievajúceho alebo dospelého človeka. Veľkou chybou je, ak stravníka viníme za to, že mu jedlo nechutí. Je to najväčšia chyba, ktorej sa pedagogický dozor, ale aj rodičia dopúšťajú. Následkom toho môže byť v neskoršom veku vznik bulímie či anorexie. Ak stravník jedlo nezje, má na to vážny dôvod a my ho musíme rešpektovať.

Žiaci 9. ročníka základnej školy
U žiakov 9. ročníka základnej školy vzniká averzia ku školskému stravovaniu v dôsledku nadobudnutých vedomostí a vlastných skúseností. Hlavným zdrojom poznatkov sú médiá a tlač. Vedomosti a vlastné skúsenosti o zásadách správnej hygieny a znalosti o kultúre stolovania nadobudnuté z rôznych zdrojov (médiá, rodina, tlač, stravovanie sa v reštauráciách, či Fast foodoch) vedú k odporu ku školskému stravovaniu. Na antipatiu ku školskému stravovaniu má veľký vplyv aj ovplyvňovanie sa spolužiakmi navzájom. Stravníci sa navzájom ovplyvňujú či chodiť na školské obedy alebo nie, či stravu zjesť alebo nie. U žiakov deviateho ročníka základnej školy sa ukázalo, že na školské obedy chodia kvôli spolužiakom, môžu sa s nimi porozprávať pri jedle.
Každá kultúra si vytvára svoju vlastnú kuchyňu. Rodina, základná ustanovizeň, prenáša kultúru z generácie na generáciu. Kvalita jedla v školskej jedálni je dobrá, nikto zo zúčastnených participantov nespochybnil, že jedlo by bolo zlé, nechutné. Dokonca žiaci vedia, že strava v školskej jedálni je zdravá. Týmto sa potvrdilo aj tvrdenie odborníkov na výživu o vhodnom nutričnom zložení jedla. Veľkou škodou však je, že kvalitne pripravený pokrm stráca pre stravníkov svoju hodnotu aj kvôli servírovaniu, ktoré je z estetického hľadiska v školskej jedálni nevhodné. Kuchárky sa v dôsledku veľkého kvanta stravníkov ponáhľajú, čo sa preukáže aj výzorom jedla na tanieri. Jedlo je väčšinou len tak pohodené, čo stravníkov veľmi odradí. Pekne naservírované jedlo dotvorí celkový dojem pokrmu, čím sa zvyšuje pre konzumenta kvalita pokrmu. Problém vidia stravníci predovšetkým v nedostatočnej hygiene či už samotného jedla, prevádzky stravovne alebo nedostatočnej hygieny kuchárok.
Ďalším významným faktorom odovzdávania kultúry sú masmediálne zdroje. V médiách sa vždy stretnete s ukážkovým typom stravovania, prestierania či úpravy jedla na tanieri. Žiaci si to všímajú, a preto si aj uvedomujú, čo patrí k zásadám správneho stolovania. Kultúra stolovania sa tak ako všetko neustále vyvíja, prichádzajú nové trendy i nové smery. Stravníci sledujú tieto trendy, dokonca sa s nimi stretávajú v každodennom živote či už doma alebo pri návšteve nejakej reštaurácie. Klasická jedáleň s gumenými obrusmi na stole nepôsobí na stravníka práve najlepšie. Vieme, že väčšina školských jedálni je zastaraných, hoci sú zrekonštruované. Mladí ľudia sa s takýmto prostredím stretávajú prvýkrát až v škole. Kultúra stolovania či nedostatočná hygiena sú silnými činiteľmi, ktoré odrádzajú žiakov stravovať sa v školskej jedálni.

Študenti obchodnej akadémie
U študentov obchodnej akadémie prevláda pozitívny postoj ku školskému stravovaniu. Pozitívny postoj ku školskému stravovaniu sa u študentov obchodnej akadémie vytvoril na základe uspokojenia fyziologických potrieb. Predovšetkým ide o uspokojenie základnej potreby – zahnanie hladu ako aj o uspokojenie vyššej, sociálnej potreby. Celý deň strávený v škole pri spolužiakoch je pre stravníkov neuspokojivý, a preto potreba sociálneho života v školskom prostredí je uspokojená na základe spoločenského kontaktu s inými študentmi. Zároveň ich uspokojujú aj dobré vzťahy s kuchárkami. Stravníci sú vnútorne motivovaní na základe vlastnej skúsenosti a spontánneho učenia. Študenti si uvedomujú, že jedno teplé jedlo za deň je dôležité a bez obeda si nevedia predstaviť ani jeden deň. Podotýkame však, že participanti vôbec nevedia, či jedlo v školskej jedálni je zdravé. Na otázku, či jedlo v školskej jedálni je zdravé, len skonštatovali, ,,veď asi je, veď je to jedáleň“. Záujem o kvalitu jedla, nutričné zloženie, či pozornosť k zdravým jedlám sa neprejavil, čo nás vzhľadom na vek študentiek trochu zaskočilo.
Vzhľadom na dlhoročné stravovanie v školskej jedálni sa u stravníkov vytvoril sociálny aj kultúrny návyk. Participanti na rozdiel od ďalších realizovaných skupinových diskusií (gymnázium, farmaceutický laborant) považujú predbiehanie profesorov a ich nadradenosť za samozrejmosť a nad ich výraznou autoritou sa nepozastavujú. Nezamýšľajú sa ani nad klasickým stolovaním vyskytujúcim sa v školských jedálňach. Ako bolo spomenuté vyššie, študenti obchodnej akadémie uvažujú ekonomicky. Na otázku, či by neprijali jedáleň zodpovedajúcu reštauračnému stravovaniu typickým výrokom bolo ,,načo, veď je to predsa  jedáleň“.  Dôležité pre týchto stravníkov je, že sú ich fyziologické potreby uspokojené. Uspokojenie pocitu hladu je najsilnejším motivačným činiteľom stravovať sa v školskej jedálni.

Študenti odboru farmaceutický laborant
U študentov odboru farmaceutický laborant – odpor ku školskej jedálni, predovšetkým k strave, vzniká na základe nadobudnutých vedomostí, ktoré majú študenti odboru farmaceutický laborant predovšetkým zo školy. Vedia, že strava by mala nutrične zodpovedať odporúčaným výživovým dávkam. Podľa výpovedí participantov strava zodpovedajúca zásadám zdravej výživy v školskej jedálni chýba.
Stravníci si na základe vlastnej skúsenosti uvedomujú, že kultúra stravovania nie je taká, aká by mala byť. Nevhodná kultúra stravovania ich odrádza navštevovať školskú jedáleň.
Ďalším faktorom k averzii je organizácia a riadenie stravovania. Študenti sa cítia byť ponížení a menejcenní. Nepáči sa im preferovanie učiteľov kuchárkami a s tým aj súvisiace výhody pre učiteľov.
Hlavným dôvodom, prečo sa študenti stravujú v školskej jedálni, je donútenie z vedenia školy. Študenti sú motivovaní stravovať sa v školskej jedálni nariadením, ktoré je v podmienkach pridelenia internátu. V tomto prípade ide o vonkajšiu motiváciu. Študenti chcú mať internát, preto sa musia stravovať v školskej jedálni. Na druhej strane sa študenti chcú stravovať v jedálni, lebo vedia, že ušetria jednak čas pri príprave jedla a jednak peniaze. Vedia, že ak by sa sami stravovali, minuli by veľa peňazí a času, ktorý by mohli zužitkovať na niečo iné. Študenti sú motivovaní aj na základe nadobudnutej vedomosti, že teplé jedlo denne je dôležité. Títo študenti na rozdiel od ostatných skupín vedia, aký dopad na ľudský organizmus má nevhodná skladba jedla. Na základe nadobudnutých vedomostí sa im nutričné zloženie jedla podávané v školskej jedálni zdá byť nevyhovujúce. Podotýkame, že nutričnú skladbu jedla sme nezisťovali, preto nemôžeme tvrdiť, že jedlo je nevyhovujúce. Predpokladáme však, že študenti bývajúci na internáte majú pravdu vzhľadom k tomu, že školskú jedáleň ostatní študenti nenavštevujú.

Študenti gymnázia
U študentov gymnázia je dôvodom neobľúbenosti školskej jedálne nadobudnutý pocit menejcennosti. Hlavnou príčinou neobľúbenosti školskej jedálne, je navodený pocit menejcennosti. Pocit menejcennosti vzniká v dôsledku zvýhodňovania pedagógov školy ako aj v dôsledku nevhodného správania sa kuchárok. Riadenie a organizácia tiež vedú k pocitu menejcennosti u žiakov. V dôsledku nesprávneho manažmentu školy u žiakov vzniká nervozita, nepokoj, napätie a stres. Prestávka vyhradená na školský obed by mala byť dostatočne dlhá, na odreagovanie sa od náročného doobedia stráveného na vyučovaní a nie u stravníkov navodzovať nepokoj, či sa stihnú vrátiť z obeda späť na poobedné vyučovanie. Konštatujeme, že čas strávený v školskej jedálni u študentov vyvoláva zbytočný stres, ktorý sa samozrejme prenáša aj na ďalšie vyučovacie hodiny. Pri konzumácii obeda, by sa stravníci nemali príliš náhliť. Manažment stravovania by mal lepšie rozmiestniť prestávky vyhradené na školský obed, predovšetkým ak ide o také kvantum stravníkov. Čas vyhradený na konzumáciu obeda býva zvyčajne pol hodinový. Neráta sa však s presunom z triedy do jedálne, so držaním sa v rade. Z celkového času ostane stravníkovi len pár minút na zjedenie jedla, čo po zdravotnej stránke nie je dobré. Rýchle jedenie zaťažuje tráviaci systém a spôsobuje rôzne problémy.
Dlhý čas strávený v škole, ktorý vyúsťuje do hladu je argumentom, prečo sa nakoniec študenti stravujú v školskej jedálni. Hlad je hlavným dôvodom, prečo sa stravníci stravujú v školskej jedálni. Osem hodín strávených v škole je veľmi dlhá doba, aby si žiak vystačil len na suchej strave. Žiaci sa práve pre pocit hladu stravujú v školskej jedálni. Vedia, že teplý obed ich aspoň trochu zasýti.

Literatúra:
1. GAVORA, P. 1999. Úvod do pedagogického výskumu. UK Bratislava 1999. ISBN 80-223-1342-4
2. MORGAN D. L. 1997. Ohniskové skupiny jako metoda kvalitatívneho výzkumu, SAGE 1997, ISBN 80-85834-77-4
3. STRAUSS, A. – CORBINOVÁ J.: Základy kvalitatívneho výskumu. Postupy a techniky metody zakotvené teorie). Boskovice: nakladatelství Albert, 1999. 228s. ISBN 80-85834-60-X.

Mgr. Ing. Jana Chmurová, PhD., MTF STU v Trnave, katedra environmentálneho inžinierstva