Komentovat Voda je pre človeka esenciálnou látkou. Celkový objem vody v organizme závisí od veku, pohlavia, stavby tela. Vo všeobecnosti platí, že obsah vody v organizme vekom postupne klesá. Hlavný pokles vody nastáva v 1. roku (približne o 10 %), neskôr pokračuje mierny pokles najmä v závislosti od zvyšujúceho sa podielu tuku na hmotnosti.
Človek za fyziologických podmienok udržuje veľmi presne rovnováhu (bilanciu) medzi príjmom a výdajom vody. Túto rovnováhu môže narušiť choroba, takže v organizme sa bude nachádzať veľmi málo alebo veľa tekutín. Do organizmu sa voda dostáva hlavne nápojmi, čiastočne potravou (ovocie, zelenina, polievky), a minimálne množstvo vody vzniká v organizme metabolickými procesmi, ktoré neustále prebiehajú v jednotlivých bunkách ľudského organizmu. Výdaj tekutín a elektrolytov zabezpečujú hlavne obličky, koža a dýchací systém. Najvýznamnejší vplyv na reguláciu vody a elektrolytov v tele majú hormóny (antidiuretický hormón a aldosterón). Priemerné hodnoty príjmu a výdaja vody u dospelého jedinca sa nachádzajú v tabuľke 1.
Tab. 1 – Bilancia tekutín v ľudskom organizme
PRÍJEM VODY (ml/deň) | VÝDAJ VODY (ml/deň) | ||
nápoje | 1200-1500 | moč | 950-1500 |
potrava v tuhom stave | 750-1150 | dýchanie, potenie | 900-1400 |
metabolická voda | 200-300 | stolica | 100-250 |
SPOLU | 2150-2950 | SPOLU | 1950 – 3150 |
Primárnym regulátorom príjmu tekutín je smäd. Sucho v ústach často súvisí so smädom, ale môže sa objaviť aj nezávisle od pocitu smädu. Pocit smädu sa normálne utlmí ihneď po vypití malého množstva tekutiny, dokonca ešte prv, ako sa resorbuje z gastrointestinálneho traktu. Tento ústup smädu je len dočasný a opäť sa vracia asi po 15 minútach. Tieto mechanizmy ochraňujú jedinca pred vypitím nadmerného množstva tekutín, pretože trvá 30 minút až 1 hodinu, kým sa tekutina resorbuje a distribuuje po tele. Keby človek pokračoval v pití v tomto časovom rozpätí, požitá tekutina by mohla veľmi rozriediť telové tekutiny. Smäd je však relatívne neskorým signálom nedostatku vody a objavuje sa, keď je strata tekutín priveľká. Už strata 10 % celkovej hmotnosti môže byť pre dieťa značne riziková.
Najdôležitejšiu úlohu v rovnováhe medzi príjmom a výdajom tekutín predstavuje tzv. pitný režim. Ide o systém pravidelného doplňovania tekutín, ktorých straty vznikajú pri bežných, ale predovšetkým nie náročných činnostiach. Platí, že čím mladší organizmus, tým citlivejšie reaguje na nedostatočný prívod tekutín. Najhoršie znáša nevyváženosť medzi príjmom a výdajom tekutín detský organizmus. Jednou z príčin je vyšší obsah vody v tele dieťaťa, ale i to, že dieťa má oproti dospelému väčší povrch tela v pomere k hmotnosti tela. Preto aj straty vody odparovaním sú relatívne vyššie. U detí nastávajú významné straty nielen vody, ale i minerálov a vitamínov rozpustených vo vode. Dojča vylúči za 24 hodín približne 20 % množstva vody z organizmu, kým dospelý človek len 5 %. Z toho vyplýva nevyhnutnosť vyššieho denného príjmu tekutín na kg hmotnosti u dojčaťa pri porovnaní s dospelým človekom.
Pitný režim a jeho zásady
1. Zásada – Odporúčaný denný príjem tekutín sa riadi vekom a hmotnosťou jedinca.
Výpočet dennej potreby vody je súčasťou tabuľky 2.
Tab. 2 – Výpočet denného príjmu tekutín podľa veku a hmotnosti
vek, hmotnosť | výpočet |
dojča (dieťa do 1.roku života) | 120-150 ml / kilogram hmotnosti |
dieťa s hmotnosťou 10-20 kg | 1000ml + 50ml na každý kilogram hmotnosti nad 10kg |
dieťa s hmotnosťou nad 20 kg | 1500ml + 20ml na každý kilogram hmotnosti nad 20kg |
dospelý človek | minimálne 0,5 litra (maximálne 0,7 litra) na každých (aj začatých) 15 kilogramov |
Uvedené výpočty uvádzajú potrebu vody, ktorú organizmus získava nielen z tekutín, ale aj z iných zložiek tuhej potravy (ovocie a zelenina obsahuje okolo 70-90 % vody, mäso 50 % a pekárenské výrobky 15-35 % vody), a platia pre zdravé deti a dospelých v štandardných podmienkach. Zvýšený denný príjem si vyžadujú jedinci, ktorí z organizmu z rôznych dôvodov strácajú väčšie množstvo tekutín a minerálov (potením pri športovej aktivite, v horúcom počasí, pri horúčke, hnačke, vracaní). Jedným zo znakov dobrej hydratácie tela je močenie ideálne každé 3-4 hodiny, moč musí mať svetlú farbu. Naopak ku znakom nedostatku tekutín v organizme (tj. dehydratácie) patrí únava, porucha koncentrácie, bolesť hlavy, suchosť slizníc dutiny ústnej, smäd, hlad, zmeny pulzu, krvného tlaku, zriedkavé močenie hustého, tmavého moču, u malých detí pokles hmotnosti. Najťažšie stupne dehydratácie vedú k úplnému rozvratu vnútorného prostredia organizmu.
2. Zásada – Príjem tekutín počas dňa
Nevyhnutné je celkový denný príjem tekutín rovnomerne rozložiť počas celého dňa. Z hľadiska prevencie pomočovania u malých detí je vhodné 1-2 hodiny pred spaním obmedziť nadmerný príjem tekutín. S príjmom tekutín začíname ráno (1-2 poháre čistej pitnej vody, resp. kombinovanej s džúsom) po nočnej „absencii“ príjmu, pričom k stratám tekutín počas noci dochádza dýchaním a potením. Uprednostňujeme konzumáciu nápojov medzi jedlami, nevhodné je prijímať nápoje počas jedla a krátko po jedle z dôvodu riedenia tráviacich štiav a posunu potravy skôr ako je v žalúdku adekvátne natrávená. Príjem tekutín po najedení sa má obmedziť na niekoľko dúškov a slúži k „hrubej“ očiste dutiny ústnej a osvieženiu. Príjem tekutín sa jednoznačne nemá riadiť smädom. Smäd je symptómom dehydratácie, poukazuje na cca až 10 % stratu tekutín z organizmu. Príjem nápojov počas dňa by mal viesť k prevencii smädu, je však nevyhnutné uvedomiť si a rešpektovať nasledujúce vekové špecifiká súvisiace so smädom:
- dojčatá nie sú schopné dať svoj pocit smädu jednoznačne najavo;
- deti predškolského veku síce už vedia pocit smädu vyjadriť, ale často si ho neuvedomujú napr. v dôsledku zaujatia sa do hry;
- u detí školského veku je častou príčinou nedostatku tekutín horšia dostupnosť počas vyučovania. Žiaci si môžu podvedome uvedomovať nemožnosť použitia toalety hocikedy počas dňa a preto radšej nepijú.
Deti treba nabádať k pitiu nápojov rovnomerne počas celého dňa, nie im to zakazovať.
3. Zásada – Druhy nápojov a ich delenie:
– vhodné nápoje (pitná voda z vodovodu, balená pitná voda, minerálna voda, slabo mineralizovaná neperlivá; riedené ovocné a zeleninové šťavy; nesladené ovocné, bylinkové čaje alebo slabý čierny čaj);
– podmienene vhodné nápoje (neochutené stredne a silné mineralizované vody – maximálne 0,5 litra denne; vody sýtené oxidom uhličitým);
– nevhodné nápoje (limonády, nápoje kolového typu; ochutené stredne mineralizované vody; energetické nápoje; káva a alkoholické nápoje).
Vhodné nápoje je možné prijímať počas dňa neobmedzene (pri rešpektovaní celkového denného príjmu), pitie podmienene vhodných nápojov je nevyhnutné počas dňa regulovať a nevhodné nápoje konzumujeme iba príležitostne, sú formou spestrenia pitného režimu, pričom v najnižších vekových skupinách sú úplne zakázané. Vzhľadom k nárastu nadváhy a obezity v detskom veku odporúčam spomedzi uvedených vhodných nápojov vyčleniť tie, ktoré síce do detského organizmu prinášajú biologicky aktívne látky (vitamíny, minerály,…), ale súčasne aj energiu prezentovanú cukrami. Ide o ovocné a zeleninové šťavy. Medzi nápoje neradíme mlieko a nápoje z mlieka (kakao, obilninové nápoje) vzhľadom k tomu, že obsahujú základné živiny.
Mgr. Slávka Mrosková, Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove
Diskuze