Stav školního stravování v některých evropských zemích

Úvod
Obezita a fyzická inaktivita predstavujú rastúce problémy v detstve. Žiadna iná inštitúcia nemá taký nepretržitý a intenzívny kontakt s dieťaťom počas prvých dvoch dekád života ako škola. Škola môže podporovať zdravú výživu, fyzickú aktivitu a udržiavať primeranú váhu dieťaťa prostredníctvom nutrične vyvážených školských jedál. Vedomosti o zdravom životnom štýle a vzdelávanie o zdravotných benefitoch preventívnej starostlivosti a primerané správanie majú povzbudiť deti k chráneniu vlastného zdravia a poskytnú im lepšiu šancu byť zdravým po celý život. Navyše je dokázané, že z aktívneho dieťaťa sa ľahšie stane aktívny dospelý. Sľubujúcou stratégiou je zlepšenie ponuky školských obedov, pretože pre zákonodarcov je jednoduchšie regulovať, čo sa ponúka v školskej jedálni, resp. bufete, ako ovplyvniť, čo deti konzumujú doma v kuchyni. Školy sú logickým miestom pre zlepšenie stravovania detí.

Nemecko
Nepriaznivé výsledky študentov v štúdii PISA 2000 sa prejavili v uvedomení potreby reformy školského systému. Krokom k tomu bolo vytvorenie celodenných škôl, prostredníctvom programu Zukunft Bildung und Betreung (2003 – 2007), čím sa časť dennej starostlivosti presúva z domácností na školy. Tým vznikajú pre učiteľov a žiakov nové úlohy, ale aj šance. Plnohodnotná ponuka školského stravovania v kombinácii s vyučovaním výživy v jednotlivých predmetoch môže pozitívne vplývať na stravovacie zvyklosti detí a ich zdravie, pohodu a prevenciu chorôb ovplyvniteľných výživou, podporovať telesnú a duševnú výkonnosť. Zabezpečenie školského stravovania znamená pre deti nielen spoznať zdravú výživu teoreticky, ale umožní taktiež jej praktické prežitie.
O podstate optimálnej výživy a konceptoch primeraného školského stravovania hovorí projekt Schule+Essen=Note 1 (Škola + Jedlo = 1) pod záštitou Ministerstva výživy a poľnohospodárstva, ktorý je zameraný na učiteľov, žiakov a ľudí zodpovedných za stravovanie. REVIS je projekt, ktorý má priniesť reformu na školách v oblasti vzdelávania výživy. Rozvíja vzdelávacie ciele, kompetencie, dáva didaktickú orientáciu a poskytuje pomoc pedagogickým pracovníkom. Vo Franfurte nad Mohanom rozbehlo Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy projekt “FrankFood” (júl 2005 – jún 2007), ktorý sa snaží o zlepšenie školského stravovania použitím regionálnych produktov v školskej jedálni a pestovaním bio ale aj konvenčných potravín. Projekt by mal zabezpečiť prepojenie medzi žiakmi, učiteľmi, rodičmi, poskytovateľmi obedov a regionálnymi výrobcami ako aj dodávateľmi. Cieľom je tiež uskutočniť také opatrenia, aby sa zlepšila akceptácia školského stravovania, vnímali sa potreby žiakov a podporila ich účasť na projekte.

Francúzsko
Vo Francúzsku, kde je jedlo prakticky národným náboženstvom, sú školské obedy predmetom intenzívneho záujmu. Francúzska vláda zahájila druhú fázu dlhodobej iniciatívy boja proti narastajúcej obezite a propaguje zdravé stravovanie, ktoré zahŕňa kampane zlepšujúce uvedomenie v oblasti nutričných potravín a dôležitosť pravidelného cvičenia. Ako výsledok sú na primárnych školách zakázané predajné automaty a od septembra 2005 sú zakázané i na sekundárnych školách. Školské jedlá vo Francúzku sú dobre nutrične vyvážené v rozsahu troch alebo dokonca štyroch chodov. Odporúčania vzťahujúce sa na skladbu potravín v novom Programe National Nutrition Sante boli zverejnené v septembri 2006. V súčasnosti sa rodičia nemusia obávať o školské obedy ich detí. Bola vydaná brožúra „Votre enfant mange a lá cantine“ (Vaše dieťa jedáva v školskej jedálni), ktorá bola zhotovená z iniciatívy Európskej Únie s podporou skupín, zahrňujúc tiež združenie rodičov. Obed v škole je súčasťou zdravého kultúrneho zážitku pre deti žijúce vo Francúzsku. Mnohé školy zamestnávajú vlastných nutricionistov, ktorí spolupracujú s rodičovským výborom a zabezpečujú obedy poskytujúce zdravú vyváženú stravu.
Pre rodičov sa organizujú stretnutia, na ktorých zamestnanci odpovedajú na otázky rodičov z oblasti školského stravovania. Rodičia majú právo konzultovať o pôvode produktov, zozname ingrediencií, prítomnosti aditív, GM potravinách a pod. Nariadený je aj tzv. „faktor komfortu“: miestnosť, v ktorej deti jedia nesmie byť príliš hlučná, nábytok musí byť pohodlný a deti majú mať k dispozícii minimálne pol hodinu na naobedovanie sa – do tohto času sa nezapočítava čas, ktorý deti strávia čakaním na obed.

Anglicko
V septembri 2004 Ministerstvo školstva, zdravotníctva a výbor pre potravinové štandardy publikovali Healthy living Blueprint for Schools, ktorý má pomôcť školám vytvoriť zdravšie prostredie pre deti z krátkodobého i dlhodobého hľadiska, poskytovať športové možnosti pre žiakov, propagovať fyzickú aktivitu, zabezpečiť jedlo a pitie po celý čas strávený v škole, prostredníctvom kurikula podporovať zdravý životný štýl.
Vo Veľkej Británii je známa tiež „Školská ovocná schéma“, ktorá naplno funguje od roku 2004, kedy 4-6 ročné deti dostávajú denne 1 ovocie zdarma. Na konci pilotného skúšania sa v roku 2003 uskutočnil prieskum medzi rodičmi, nakoľko ich ovplyvnil tento program: väčšina rodičov (97 %) a učiteľov (97 %) je veľmi spokojná alebo spokojná so schémou, 48 % rodičov si myslí, že si vďaka schéme viac uvedomili dôležitosť konzumácie ovocia, väčšina rodičov uviedla (95 %), že ich dieťa častejšie jedáva ovocie podávané v škole, 26 % si myslí, že ako priamy výsledok schémy jedia viac ovocia v rodine.
V marci 2005 bol Ministerstvom školstva zriadený School Food Trust, ktorý má pomôcť implementovať nové nutričné štandardy, rozvíjať vedomosti z oblasti stravovania medzi deti a mladých ľudí a prinášať dlhodobé zlepšenia v ich zdraví a vzdelávaní. V Anglicku sa do propagácie školského stravovania pripojil tiež populárny britský šéfkuchár bez čapice Jamie Oliver, ktorý pravidelne na Chanel 4 vysiela svoju kampaň a má tiež zriadenú stránku pre diskusiu „Jamieho školská jedáleň“. Týmto spôsobom sa snaží zlepšiť prístup detí k jedlu ako aj jedálne lístky samotných jedální. V projekte „Feed me better“ (Nakŕm ma lepšie) sa snaží dokázať, aké ľahké je aj v školskej jedálni deťom ponúkať zdravú stravu. Jeho princípom je pritom variť predovšetkým z čerstvých potravín.

Škótsko
V novembri 2001 zverejnili Ministerstvá vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti plány na zlepšenie poskytovania, prezentácie a nutričného obsahu školských obedov ako súčasť škótskeho úsilia o zlepšenie zdravotnej a sociálnej pohody detí v Škótsku. Bola tiež zriadená webová stránka o školských obedoch s diskusným fórom. Školské obedy podstúpili v Škótsku transformáciu za posledné roky, najmä prostredníctvom iniciatívy Hungry for success vo februári 2003, ktorá prezentovala odporúčania spájajúce školské obedy s kurikulom ako kľúčovým aspektom zdravého vzdelávania a propagácie zdravia. Vláda dúfa, že deti a mladí ľudia budú viac inklinovať k zdravému výberu jedál, nielen v škole ale aj mimo školy. Dôležitým aspektom je rozsiahla konzultácia, najmä so žiakmi. Kľúčové odporúčania boli vystavené v kontexte zásadných princípov:

• Pozitívna školská atmosféra (vzťahy založené na podpore, úcte a pochopení, vysoká miera účasti žiakov a zamestnancov na živote v škole, podpora autonómie žiakov a zamestnancov)
• Partnerská spolupráca (miestne orgány, manažment jedální, školský manažment, učitelia, žiaci a rodičia)
• Konzultácia so žiakmi (dizajn nábytku, výzdoba, hudba v pozadí majú byť zavedené na všetkých školách podľa návrhov študentov)
• Odstránenie stôp (zavedením systému, ktorý zabezpečí anonymitu detí, ktoré poberajú jedlo zdarma, napr. prostredníctvom čipových kariet)
• Vedenie procesu podávania jedál (efektívny manažment zabezpečí optimálnu dĺžku času vyčlenenú na konzumáciu obeda, čakanie v rade, čím sa odstráni zbytočné mrhanie času)
• Vplyv ponuky jedál a stimulov na zvýšenie konzumácie školských obedov (skrášlením prostredia školskej jedálne, zavedením viacerých výdajných okienok, zlepšením vzťahov medzi zamestnancami jedálne a žiakmi)

Švédsko
Švédsko spolu s Fínskom sú na vrchole starostlivosti o mladú generáciu, pretože všetky deti v materských, základných a stredných školách dostávajú obedy celkom zdarma. V oboch štátoch sú formulované ciele školského stravovania, a to zabezpečiť deťom stravu primeranej výživovej hodnoty, viesť deti k zdravšiemu spôsobu stravovania a vychovávať ich k správnemu správaniu pri stole. Vo Švédsku sa zavádza obed ako súčasť vyučovania, deti stolujú spoločne s učiteľom, ktorý tak má možnosť účinne na ne pôsobiť.
V roku 2000 vznikol projekt na podporu školského stravovania, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby deti dostávali v škole zdravé jedlo, vzbudiť u detí radostný záujem z dobrého jedla a tak podporiť ich správne stravovacie návyky a zlepšiť vedomosti z oblasti zdravej výživy.
Cieľovými skupinami sú:

• tvorcovia rozhodnutí: politici, riaditelia škôl, manažéri stravovania a tí, ktorí rozhodujú o finančnom rozpočte za školské obedy
• tí, čo ovplyvňujú verejnú mienku: žurnalisti a pod.
• osoby v škole: učitelia, vychovávatelia a zamestnanci jedálne
• rodičia: silná skupina, ktorú počúvajú politici

Aktivity tohto projektu:

• webstránka: fórum pre každého, kto sa zaujíma o problematiku školského stravovania
• magazín: vychádza 2 x do roka pre školy, jedálne, nutričných manažérov a politikov, ktorí sa zaoberajú vzdelávaním
• tlač, najmä miestna tlač, ktorá sa veľmi zaujíma o školské stravovanie a je dobrým predmetom spolupráce
• organizovanie rôznych seminárov o školskom stravovaní

Súčasťou projektu je zisťovanie potrieb žiakov v oblasti školského stravovania a aplikovanie ich návrhov pre zvýšenie atraktivity školského stravovania do praxe. Výsledkom aktivít projektu sú: nárast financií, väčší záujem verejnosti o školské stravovanie, väčší potenciál miestnych úradov ovplyvňovať problémy súvisiace so školským stravovaním.

Ing. Mgr. Jana Pribulova, PhD., Regionálny úrad verejného zdravotníctva Galanta, SR