Komentovat Diétna výživa
Diéta znamená spôsob života, životosprávu, výživa pri ktorej nedochádza k ochoreniam. Neskôr sa pod termínom diéta rozumel aj súpis jedál zakázaných pri určitej chorobe. Náuka o diéte sa nazýva dietetika a je to náuka o výžive pri určitých ochoreniach. Diétna výživa sa člení zhruba do troch kategórií podľa toho, či choroba vznikla nadmernou výživou, podvýživou alebo nevyváženou výživou.
Choroby z nadmernej výživy sa vyskytujú v krajinách, kde vládne kult „bohatej výživy“. To sa môže prejavovať pri zvýšenom prijme bielkovín ochoreniami zapríčinené vysokým príjmom dusíka, čo spôsobuje ochorenia obličiek, kostí, celého tela a rakovinové ochorenia. Vysokým príjmom tukov sa pripisuje jedno z najvážnejších ochorení súčasnosti ateroskleróza. Z nadmerného príjmu biochemicky viazanej energie je cukrovka – diabetes mellitus.
Choroby spôsobené nedostatočnou a zlou výživou, resp. podvýživou sa vyskytujú v chudobných krajinách.
Vždy väčšiu skupinu tvoria ochorenia z nadmernej konzumácie alkoholu, toxínov, liekov a minerálov, čím zaťažujú pečeň a obličky čo môže viesť k ich úplnému vyradeniu z metabolizmu látok. Obrovský nárast zaznamenali ochorenia v súvislosti s intoleranciou na rôzne zložky potravín, ktorá sa prejavuje alergickými reakciami. Usudzuje sa, že alergia na potraviny narastá s nesprávnou konzumáciou. Z tohto hľadiska je alergia odpoveď organizmu na potraviny, ktoré pri určitom spôsobe ich konzumácie škodia.
Umelá výživa je výživa podávaná inakšie ako ústami. Uskutočňuje sa buď do žalúdka alebo čriev, alebo mimo čriev. Využíva sa výlučne pri vážnych zdravotných poruchách, úrazoch a operáciách.
Hladovanie, pôst je vlastne vynechanie jedla po určitú dobu. Takáto zmena pôsobí na organizmus veľmi kladne tým, že sa v čase pôstu telo zbavuje odpadových produktov, ktoré sa nahromadili v čistiacich a vylučovacích orgánoch. Hladovanie je veľmi významné, keď človek má málo pohybu a konzumuje ťažko stráviteľnú a kyselinotvornú potravu, ktorá je navyše veľmi odlišná od prirodzenej. Ide o stravu prevážne varenú, rafinovanú, nedostatočnú na esenciálne látky, na druhej strane bohatú na látky škodlivé. Tým vynikajú mnohé degeneračné choroby a skracovanie života.
Hladovanie, resp. nedostatočná výživa buniek môže mať aj zápornú stránku a prejavuje sa v tzv. atrófii. V dôsledku nej dochádza k zneužívaniu normálne vyvinutého orgánu alebo jeho časti.
Plnohodnotná výživa je výživa, pri ktorej sú podľa potrieb človeka zastúpené všetky zložky výživy, a to najmä tie, ktoré si telo nevie samo vyrobiť. Takými zložkami sú: voda, energetické zložky: proteíny, sacharidy, lipidy v požadovanej štruktúre, pomere a obsahom tak, aby bola krytá potreba energie, ďalej vláknina a s ňou potrebné inhibičné zložky, vitamíny, minerálne látky a viacero biologicky aktívnych látok.
Keďže sa človek mení, mení sa jeho činnosť, funkcie orgánov, záťaž organizmu, musí sa meniť aj výživa a to aj z toho dôvodu, že sa v roku menia zdroje výživy, vonkajšie prostredie, možnosť nákazy a celé vnútorné a vonkajšie prostredie, no vždy tak v plnohodnotnej výžive, aby v určitom časovom limite organizmus dostával všetky zložky vo vyváženom pomere. Ide teda o kontinuálny zložitý proces, ktorý treba sledovať a usmerňovať v rámci zaraďovania pôstu do výživy.
Fortifikovaná výživa – posilňujúca, obohatená výživa sa používa v prípadoch, keď výživa nie je plnohodnotná a na dosiahnutie jej plnohodnotnosti sa do výživy pridávajú chýbajúce látky. Posilňujúca výživa sa odporúča ľuďom trpiacim určitými chorobami, ľuďom po vážnejších ochoreniach, operáciách a iné.
Svetový trend je prechádzať na zdravie podporujúce tzv. funkčné potraviny, tj. také, do ktorých sa pridávajú vitamíny, stopové prvky ale aj mikroorganizmy, alebo substancie, v ktorých sa nezdravé zložky nahradia zdravými.
Ochranná výživa má slúžiť ochrane zdravia ľudí pracujúcich alebo žijúcich v oblastiach so zvýšeným obsahom škodlivín v prostredí. Túto výživu možno označiť termínom profylaktická výživa. Pomáha znížiť škodlivý účinok látok v organizme a zvyšuje odolnosť organizmu ľudí vystavených pôsobeniu škodlivín. Všeobecne při zvýšenom príjme toxických látok je dôležitý príjem esenciálnych aminokyselín, vitamínov a niektorých minerálnych látok, ktoré zvyšujú odolnosť organizmu a premenu toxických látok na netoxické.
Diétne systémy
V rámci diétneho systému sa rozlišujú tri kategórie diét: I. diéty základné, II. diéty špeciálne a III. diéty štandardizované.
Základné diéty:
Diéta tekutá – potrava sa podáva v tekutom stave. Energeticky je menej hodnotná.
Diéta kašovitá – kašovitá, energeticky a nutrične plnohodnotná, šetriaca. Obidve diéty sa používajú pri operáciách tráviaceho systému.
Diéta šetriaca – energeticky a nutrične podobná racionálnej výžive. Spôsob prípravy pokrmov by mal zabezpečiť ľahkú stráviteľnosť. Používa sa pri chorobách tráviaceho systému.
Diéta s obmedzením tukov – znížený obsah tukov, tukov s vyšším obsahom cholesterolu. Mali by byť zastúpené ľahko stráviteľné pokrmy. Používa sa pri chorobách žlčníka a pankreasu.
Diéta bielkovinová – zvýšený obsah bielkovín a energie, znížený obsah tukov a vlákniny. Používa sa pri hnačkových ochoreniach.
Diéta nízko bielkovinová – pri chorobách obličiek, zvýšenej hladiny dusíka, močoviny v krvnej plazme. Pri tejto diéte je znížený aj príjem kuchynskej soli.
Diéta nízko cholesterolová – znížený prijem cholesterolu, prevaha polynenasýtených mastných kyselín nad nasýtenými, pri nezvýšenom prijme tukov. Diéta je bohatá na vlákninu.
Diéta redukčná – vhodná pre tučných a diabetikov, pri postihnutí pohybových orgánov a pod. Ide o energeticky limitovanú diétu. Jedlo sa podáva 6-krát denne.
Diéta diabetická – rovnomerný príjem sacharidov v 6. dávkach.
Diéta neslaná šetriaca – vylúčenie kuchynskej soli a obmedzenie potravy s vyšším obsahom sodíka. Vhodná pre choroby srdca a ciev a všetky choroby, pri ktorých sa v organizme zadržiavajú tekutiny.
Diéta výživná – všetky choroby, pri ktorých majú chorí čo najskôr nadobudnúť telesné sily.
Diéta batoliat – deti od 1,5 do 3 rokov. Zahrňuje ľahko stráviteľné, mäkké jedlá, ktoré netreba hrýzť.
Diéta väčších detí – od 3 do 15 rokov. Strava je ľahko stráviteľná bez ostrého korenia.
Špeciálne diéty:
Diéta tekutá výživná – vhodná pri zlomeninách čeľustí, po operáciách v ústnej dutine a ezofágu.
Diéta s prísnym obmedzením tuku – denný prijem tukov by nemal byť vyšší ako 10 g, chudobná na bielkoviny, najmä živočíšne. Prevládajú sacharidy, energetický príjem je nižší. Vhodná pri akútnom zápale žlčníka, po akútnej pankreatíde a pod.
Diéta diabetická šetriaca – pre diabetikov so zdĺhavými ochoreniami tráviacich ústrojov. Ide i diétu bez cukru, energeticky limitovanú.
Štandardizované diéty:
Bezlepková diéta – ide o chorobu v detskom veku nazývanú celiakia. V dospelom veku nerozštiepený gliadin toxickým alebo alergickým pôsobením vyvoláva atrofiu klkov enterocytov tenkého čreva a zníženie absorpčnej plochy. Diéta nesmie obsahovať lepok, ktorý obsahuje gladin. Napriek tomu má byť diéta energeticky a nutrične plnohodnotná. Živiny v potravinách majú byť ľahko stráviteľné.
Diéta pri pankreatídach – má byť individuálna, spočiatku sa úplne vynechá prijem tukov, neskôr sa postupne zvyšuje. Alkohol je prísne zakázaný.
Diéty priame redukčné – obmedzuje sa príjem tukov, cukru, podstatnú časť diéty tvorí zelenina a ovocie.
Diéty pri chronickom zlyhaní obličiek – pri diéte je obmedzený príjem bielkovín a bohatý na sacharidy. Kontrolovaný je príjem sodíka a draslíka.
Diéta pre koronárne jednotky – pri náhlej koronárnej príhode. Rozhodujúci zdroj energie sú sacharidy. Diéta sa mení podľa štádia choroby.
Diéta na zisťovanie skrytého krvácania z tráviacej rúry – používa sa pri skrytom krvácaní v stolici. Diéta je bezmäsitá a bez zeleniny, ktorá by mohla stolicu sfarbiť.
Schmidtova diagnostická diéta – používa sa na určenie tráviacej a resorbčnej schopnosti živín v tenkom čreve po konzumovaní bielkoviny (hovädzie mäso), sacharidov (zemiaková kaša) a tuku (maslo). V stolici sa zisťuje, či ide o poruchu trávenia alebo resorbcie.
Diéta na koncentračný test – zisťuje sa funkcia distálneho tubulu obličiek. Chorý prijíma suchú stravu, sleduje sa hmotnosť moču a test sa robí 36 hodín.
Diéty používané pri liečení chorých v nemocniciach nazývame klinické diéty a diétnu výživu, klinická výživa. Okrem týchto diét sú vypracované výživy športovcov, čím sa diéta definuje ako výživa chorých, výživa pacientov alebo ľudí ohrozených určitou chorobou.
doc. RNDr. Mária Lichvárová, PhD., doc. Ing. Kamil Cejpek, PhD., RNDr. Dagmar Vaculčíková, PhD., Katedra chémie FPV UMB, Banská Bystrica
Diskuze